skip to Main Content
Prvé Narodeniny
Dnes ubehol presne rok od uverejnenia prvého príspevku na tomto blogu, preto dnešný príspevok bude trochu netradičný a zamyslím sa v ňom nad tým, aký ten rok bol.


 
 

Rok v živote človeka môže uplynúť rýchlo aj pomaly. Mne tento prvý rok ubehol veľmi rýchlo, ako vždy keď človek robí niečo, čo ho baví a napĺňa. Rok je na bilancovanie pomerne krátka doba, napriek tomu si nemôžem odpustiť pás slov v súvislosti s týmto mini-výročím.
  
Prvotným impulzom pre vytvorenie blogu bola myšlienka diskusie o témach ktoré ma bavia a zaujímajú. Diskusia je preto dôležitou súčasťou tohto blogu. Kým sa príspevky do diskusie začali objavovať, chvíľu to trvalo. Blog na začiatku nebol medzi ľuďmi známy a ani teraz mu nerobím žiadnu špeciálnu reklamu. Vzhľadom na jeho úzko špecializované zameranie predpokladám, že ho čítajú a budú čítať iba ľudia, ktorých témy v ňom popisované naozaj zaujímajú a tak to má byť.
Za vaše reakcie, názory, otázky a podnety, ktorými ste doteraz prispievali do diskusie, sa vám chcem poďakovať. Bez nich by možno blog už neexistoval, pretože spätná väzba je pre mňa hnacím motorom. Bez reakcií a komunikácie s čitateľkami strácam motiváciu, preto je skvelé že sa zapájate do diskusie a prejavujete svoj názor. Je zaujímavé prečítať si iné názory a to i v prípade že nesúhlasia s tým mojim.
Blog prechádzal od svojich začiatkov postupne zmenami. Začal v podstate „na kolene“, bez vedomostí o tvorbe stránok, grafike a technických veciach s tým súvisiacich. Tvorím ho sama a za ten rok som sa nesmierne veľa naučila, od písania html kódu, cez štylizáciu, gramatiku :-), úpravu fotografií až po komunikáciu s ľuďmi. 
Hľadala som možnosti ako blog urobiť atraktívnejším, graficky príjemným a viac zaujímavým. Z každej novinky som sa tešila a v tejto súvislosti musím prejaviť vďaku svojmu manželovi i synom, ktorí mi v tejto oblasti veľmi pomohli. Keď som nezvládala vyriešiť technické problémy sama, boli vždy ochotní pomôcť. 
Ešte stále nie som spokojná s tým ako blog vyzerá a mám veľa nápadov na grafické úpravy, vylepšenia a zmeny. Verím že postupne budú realizované, že si na tieto veci nájdem čas. Pretože času je žalostne málo a často si povzdychnem že deň by mal mať aspoň 48 hodín.
Blog sa za ten rok vyprofiloval. Hlavnou témou je farebná typológia, tvar postavy, štýl a líčenie. Súčasťou článkov sú však i myšlienky súvisiace s našou psychikou, s tým že oblečenie nás vyjadruje a hovorí za nás. Myslím že vizáž nie je povrchnou záležitosťou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. To ako vyzeráme je našim obrazom, naša vizáž veľa o nás hovorí. Ale platí to i naopak, ak sa dozvieme niektoré veci o farbách a ich vzťahu k našej psychike, môže nás to obohatiť, pretože spoznáme niečo nové v nás. Spoznáme, alebo pomenujeme veci, ktoré sme doteraz nevnímali a ktoré v sebe máme. 
Prepojenie osobnosti a vizáže považujem za dôležité. Nechcem aby tento blog vyznieval ako prikázania, ako rady že len určité veci sú správne, alebo vhodné a nič iné. Veľmi sa teším z reakcií ktoré dostávam a v ktorých čitateľky píšu, že články im dali možnosť pozrieť sa na veci iným pohľadom, možnosť premýšľať, alebo vnímať a všímať si veci, nad ktorými sa predtým nezamýšľali. 
Cieľom blogu je i zatraktívniť farebnú typológiu, ktorá je bohužiaľ u nás dosť zaznávaná, napriek tomu že má opodstatnenie. Cieľom je však i to, aby sa ženy mali radi také aké sú, aby sa nesnažili niekoho napodobňovať, aby boli sami sebou. Aby vedeli svoju prirodzenú krásu farbami, oblečením a líčením vyzdvihnúť, ale najmä aby boli sebavedomé a cítili sa dobre. Myslím, že pocit pohody a šťastia si musí vybudovať každý sám v sebe, že nie je správne čakať kým nám ho niekto pripraví. Jedným z predpokladov k tomuto pocitu je i fakt, že sa budeme mať radi. Ak je žena sama so sebou spokojná, vyrovnaná a cíti sa sebavedomo, môže tieto pocity odovzdávať i svojej rodine či blízkym. Obohatí tak nielen seba, ale i svoje okolie.
Takže ešte raz ďakujem všetkým pravidelným i občasným čitateľom za spoluprácu, námety na nové témy, podnetné otázky, účasť v diskusiách a anketách, i podporu a šírenie blogu medzi svojimi známymi. Verím že ma inšpirácia neopustí a že písanie bude pre mňa i nadalej takou radosťou ako doteraz.  
Back To Top