Prvé pokusy o vytvorenie štýlu

Už od teenagerských čias som tvorila veci, ktoré sa mi páčili a v ktorých som sa cítila dobre. Pamätám si na ten pocit vzrušenia a radosti, keď som si svoj výtvor išla prvý krát obliecť. Móda 80. rokov nebola veľmi ženská a z dnešného pohľadu je dosť úsmevná, ale môcť si vyrobiť niečo moderné sama, bolo veľkou výhodou, pretože v obchodoch to bola dosť bieda.

Dlho som nevedela, čo mi pristane

Profesne ma sprevádzali veľmi dlho čísla (vyštudovala som matematiku na MFF UK v Bratislave), i preto som dobre rozumela tomu, ako na seba majú nadväzovať strihové diely, alebo ako uberať očká pri tvarovaní výstrihu. Mala som možnosť ušiť si to, čo sa mi páči, ale ako každá žena som chcela i dobre vyzerať. Pocit istoty, že je to to pravé, však neprichádzal a často som sa cítila fádne a málo atraktívne.

Samourčenie farebného typu bolo komplikáciou

Pretože som vo svojej knižnici mala dve knihy o 4 ročných obdobiach, určila som sa podľa nich ako jesenný typ. Potešilo ma to, pretože to ladilo s mojou obľubou jesenných farieb. A tak som si ďalej šila veci v jesenných farbách. Stále to však akosi nebolo ono.

Keď som si ušila tuniku empírového strihu, v jesenných farbách a po firme sa začalo pošuškávať, že asi čoskoro pôjdem na ďalšiu materskú, bola som deprimovaná. Prečo v nej vyzerám ako tehotná a unavená? Nedávalo to zmysel, veď to bol vtedy moderný strih a farby mali byť pre mňa ideálne. Dnes viem, že pre moju postavu A to bol úplne nevhodný strih a farby boli teplé a príliš tlmené.

Na internete toho ešte veľa o farbách a vhodných strihoch nebolo a  tak ma vždy bavilo sledovať rôzne premeny vizáže žien v televízii. Veľmi ma v jednej takejto relácii zaujala jedna vizážistka, pretože pri každom outfite, zdôvodnila, prečo je pre danú ženu ideálny. Objednala som sa k nej na farebné poradenstvo.

Vtedy som nemala ani tušenia. že existuje systém 12 farebných typov a tak keď mi bolo povedané, že moja farebnosť je tmavá zimná, vlastne som tomu neverila.

Bola mi odporučená fialová (uf, k tej som mala vždy averziu) a chladnejšie farby (prečo, keď moja pleť má veľa žltého pigmentu?). Mala som z toho v hlave poriadny zmätok a hlavne som tomu vôbec nerozumela. A to ma hnevalo.

Všetko malo zrazu byť úplne inak, ako som si dovtedy myslela. Celý môj šatník bol úplne nanič? Všetky moje vlastné výtvory, na ktoré som bola taká hrdá, neboli pre mňa vhodné? Ten pocit bol dosť deprimujúci…

Začala som hľadať informácie. V slovenčine a češtine ich bolo veľmi málo, preto som uvažovala o kurze farebnej typológie. Nie preto, že by som chcela robiť farebné poradenstvo, len preto, že som tomu všetkému chcela porozumieť.

Absolvovala som kurz v Čechách a v oblasti farebnej typológie som získala základný prehľad o 12 typoch. Stále som však mala pocit, že k pochopeniu mi ešte veľa chýba a tak som začala hľadať na anglicky písaných webstránkach. Kúpila som si online kurz v angličtine, za ktorý som dala veľa peňazí, ale nestál za veľa. Veľa som sa naučila zo stránok Lory Alexander, až pri nej som dokonale pochopila myšlienku 12 farebných typov a súvislosti.

V tom období som konečne začala rozumieť i svojej farebnosti a sama na sebe som videla rozdiel. V zimných farbách to naozaj bolo niečo úplne iné ako v jesenných. Moje oči konečne žiarili a pleť mala zdravú farbu. Ľudia okolo mňa si to všimli tiež.

Veci do seba krásne začali zapadať a ja som konečne pocítila istotu, že vo farbách, ktoré nosím, vyzerám krásne. Bol to pre mňa úžasný, objavný a oslobodzujúci pocit. A zároveň výzva ísť ešte viac do hĺbky.

Zakúpila som si svoje prvé testovacie šatky a len tak zo zábavy a zvedavosti, som začala testovať rodinu a známych. Videla som rozdiely a postupne som sa učila a zažívala momenty, kedy prichádza wau efekt – zrazu pochopíte a začnete “cítiť” tie informácie, ktoré ste doteraz poznali z kníh, len ako teóriu.

Koncom roka 2010 som začala písať svoj blog. Základnou ideou pri založení blogu bolo to, že sa na ňom prostredníctvom fotiek pozriem na farebnosť známych tvárí a budem pozorovať, čo im pristane viac. Že skúsim na nich aplikovať to, čo som sa naučila a tak zistím, akú majú farebnosť.

Zároveň som chcela, aby ženy vedeli o úžasnej sile farieb. Aby zažili ten skvelý pocit, kedy im žiaria oči i pleť, vyzerajú sviežo a krásne a majú istotu v tom, že farby, ktoré majú na sebe, sú pre ne tie pravé a najlepšie.

Počas prvého roka som takmer denne sedávala do noci pri svojom laptope a pridávala som 5 článkov týždenne. Chodila som spať unavená, ale písanie bolo vzrušujúce a tešila som sa z každého nového komentára.

Začali sa mi ozývať kamarátky mojich známych a čitatelia blogu, či by som im neurčila farebný typ. Založila som si teda živnosť a prenajala kanceláriu. Stále som však bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer a farebné poradenstvo som brala len ako takú malú zábavku popri zamestnaní.

Toto obdobie bolo hektické a nesmierne intenzívne. Popri práci som písala články na blog a robila konzultácie…. doteraz nerozumiem tomu, ako som to mohla vydržať. Ono sa to vlastne aj prejavilo na zdraví - bola som vystresovaná, unavená, zle som spávala. Bola som nespokojná, že nemám čas na rodinu a na seba. Už sa to nedalo takto ďalej ťahať a tak som sa rozhodla dať v práci výpoveď.

Bol to správny krok a odvtedy sa venujem vizážistike na plný úväzok. Popri štúdiu farieb som pochopila i to, že farby nemožno oddeľovať od štýlu človeka a tak som začala viac skúmať osobnosť a štýl.

Postupne som zdokonalila konzultácie, materiály pre klientov, absolvovala som ďalšie kurzy o farbách, štýle, telesnom tvare. Začala som spolupracovať so skvelou Imogen Lamport a pracujem s jej farebným systémom.

• Dokončila a spustila som prvý online kurz o farbách, ktorý učí ľudí vnímať farby komplexne, vo všetkých spomínaných súvislostiach.
• Vytvorila som Fb skupinu pre všetky ženy, ktoré chcú vyzerať krásne.
• Napísala som svoju prvú knihu o farbách a farebnej typológii
• Spustila som Supervizáž klub, v ktorom pomáham ženám s vizážou. 

Denne tak pomáham ženám vyzerať a cítiť sa v oblečení krásne a moja práca je mojou vášňou.

Naučila ma, že je veľmi dôležité myslieť i na seba a užiť si chvíľky, kedy sa venujeme len sami sebe, svojej pohode a spokojnosti. Hovorím tomu zdravé sebectvo a myslím si, že je dôležité.

Od začiatku (i na základe vlastnej skúsenosti) viem, že naučiť sa vyzerať skvelo má veľký význam. Som predsvedčená, že každá žena môže prostredníctvom farieb a štýlu porozumieť sama sebe a naučiť sa tak viac žiť v súlade so sebou. 

Presne to ma na tejto práci baví – prepojenie vizáže s vnútrom a osobnosťou človeka. Tieto dve veci sú neoddeliteľne späté a je úžasné pozorovať, aká je každá žena iná a pritom každá krásna. Svojím jedinečným spôsobom.