Áno či nie? - Džínsy

Dnešný príspevok vznikol úplne spontánne, po tom čo som si prezrela zopár príspevkov na českom Módnom pekle. Nečítala som úplne všetky články, ale z toho čo som si prezrela, na mňa tento blog pôsobí dojmom miesta kde sa naozaj môže veľa ľudí inšpirovať, ale najmä zamyslieť nad vecami nad ktorými bežne nepremýšľa.

Štýl autorky blogu je občas trochu drsný, ale celkom vtipný. Trochu mi vadí fakt, že je anonymná.

Ako jedna z hlavných myšlienok spomínaného blogu zaznieva téma džínsov. Autorka dosť často kritizuje ženy ktoré džínsy nosia, a vôbec vyzýva čitateľov k oblečeniu viac elegantnému a nemej „stádovitému“. Ako to teda s tými džínsami je? V novej rubrike sa budú objavovať polemiky na témy ktoré nemajú jednoznačnú odpoveď.

Najskôr trochu histórie. Nemec Levi Strauss prišiel na nápad vyrábať z celtoviny (látka na výrobu stanov) nohavice, ktoré si obľúbili najmä zlatokopovia v období „zlatej horúčky“. Džínsy boli patentované v roku 1873 a dodnes sa udržali v šatníku všetkých vekových kategórií. Sú charakteristické vreckami s cvočkami a majú väčšinou modrú farbu. Prechádzajú rôznymi úpravami a zmenami, stále sú však populárne a pri pohľade na ulice sa to nimi hemží.

Sú džínsy naozaj takým „morom“ spoločnosti? Myslím že na to neexistuje jednoznačná odpoveď.

Preberme si teda ich klady a zápory. Výhodou džínsov sú:
– pevný, odolný materiál, vydržia dlho
– farba ktorá je neutrálna (vo väčšine prípadov), nevidieť na nej hneď malé znečistenie a ľahko sa kombinuje v podstate s každou farbou vrchného dielu
– praktické vrecká, do ktorých popcháte veľa vecí
– sú rozšírené a bežné, takže ak niekto nechce „vytŕčať z davu“, má v nich zaistený dojem „sivej myši“
– pohodlnosť, môžete si v nich sadnúť na zem, na schody a nevyzerá to čudne
– univerzálnosť, môžete si k nim obliecť romantickú blúzku i rozgajdané tričko.

Ako najväčšie nevýhody vidím:
– ich „stádovitosť“, má ich takmer každý, takže ak chcete byť originálna, v džínsoch sa vám to nepodarí
– ich ležérnosť
– v džínsach sa nikdy nebudete cítiť elegantne, ich prítomnosť „zrazí“ na zem čokoľvek elegantné čo si k nim oblečiete.

To že v mojom zozname je šesť výhod a nevýhody sú len tri, vôbec neznamená že džínsy sú ideálne. Ide totiž o to, akú váhu pre vás, váš štýl obliekania a vašu osobnosť, jednotlivé spomínané dôvody majú. Ak napríklad vyznávate klasický štýl, vyžadujete eleganciu, klasické strihy, línie a farby, džínsy zrejme nosíte iba na voľný čas. Ak patríte medzi romantické typy, džínsy budú pre vás príliš „drsné“ a málo ozdobné. A naopak, ak vyznávate ležérny, alebo športový štýl, džínsy zrejme nosíte často a dobre sa v nich cítite.

Existujú ženy, ktoré džínsy nikdy nenosili a vyhlasujú že ani nebudú. To že ich nenosili je ich voľba, zrejme sa v nich necítia dobre, a potom je správne že sa do džínsov nenútia. Neznamená to však, že by preto mali odsudzovať každého, kto džínsy nosí. Musím pripomenúť staré známe „nikdy nehovor nikdy“, pretože v živote každý z nás prechádza rôznymi obdobiami, kedy sa nám darí viac, či menej. Zastihnú nás starosti, radosti, choroby, úspechy atď. A často sa stáva, že na významné životné zmeny ženy reagujú i zmenou štýlu obliekania.

Na druhej strane sú ženy, ktoré džínsy nosia denne. Nevedia si bez nich predstaviť život, sú ich univerzálnym oblečením. Tu je podĺa mňa dôležitý fakt, či sa tieto ženy na džínsami zamysleli. Či ich nosia len preto, lebo „ich každý nosí“, alebo sú im jednoducho blízke štýlom. Ak sa žena nad svojím oblečením nezamýšľa, je najjednoduchšie a najviac pohodlné siahnuť po džínsoch. Ak by chcela niečo iné, musela by sa zamýšľať nad kombináciami, farbami atď. I pri takejto žene sa môže stať, že sa raz zamýšľať začne a zistí, že existujú i iné možnosti. A možno patríte medzi ženy, ktoré džínsy nosia preto, lebo sa jednoducho v nich cítia dobre, ale nenosia ich stále ako uniformu. Vedia kedy a aké džínsy sú vhodné.

Je hlúposť nútiť niekoho obliekať sa iným štýlom, aký mu je vlastný. Spomínala som to v článkoch o štylistike. Ak navlečiete do džínsov ženu ktorá sa najlepšie cíti v kostýme, bude neprirodzená a okolie to bude vnímať. A naopak, ak donútite „džínsový typ“ obliecť si elegantnú večernú róbu, nebude sa v nej cítiť dobre a nebude sa ani prirodzene pohybovať.

To čo máme na sebe, ovplyvňuje ako sa správame, ako sa pohybujeme, ako sa cítime. Čím ležérnejšie je naše oblečenie, tým viac uvoľnene sa správame, a naopak.

Najdôležitejšie pri výbere oblečenia je podľa mňa to, aby sme sa v ňom dobre cítili, aby nás vystihovalo, ale rovnako dôležité je i to, aby bolo vhodné na príležitosť na ktorú sa obliekame, teda aby zodpovedalo situácii.

Mne nevadia džínsy na uliciach, vadí mi ak si niekto oblečie džínsy napríklad do divadla, alebo na inú príležitosť, kde by mal svojím oblečením vzdávať úctu ľuďom okolo seba. Páči sa mi zvyk ktorý tu bol dávnejšie, že ľudia boli v nedeľu zvyknuti vyparádiť sa, obliecť sa inak ako v bežné dni. Na korze pri stretnutí so známymi, alebo v kostole dávali svojím oblečením najavo, že tie chvíle sú pre nich vzácne a sviatočné. Ísť do divadla predsa nie je to isté ako ísť na nákup do potravín. Preto by sme sa na tieto príležitosti mali aj inak obliekať.

Predstavte si, že máte oslavu svojich významných narodením. Príde vám gratulovať rodina a známi. Predstavte si že ste oslavu naplánovali, zorganizovali v reštaurácii a dali ste si na túto príležitosť ušiť nové šaty. A predstavte si že by všetci prišli v džínsoch. Hrozné? Pre mňa áno. Medzi „stádom“ džínsov by som sa necítila príjemne vo svojom slušnom oblečení, ale najmä by ma škrel fakt, že som považovala túto chvíľu za výnimočnú a ostatní zrejme nie.

Kto má pravdu? Tí čo tvrdia, že najdôležitejšie je cítiť sa pohodlne a uvoľnene a je pritom jedno čo máte na sebe, alebo tí čo dodržiavajú zvyk obliecť sa na výnimočné príležitosti výnimočne?

Ak namietate, že ste typický „džínsový“ typ a v kostýme by ste sa na oslave necítili dobre, riešenie je jednoduché. I športový, alebo ležérny typ môže prísť „slušne“ oblečený. Nemusí si dávať priamo kostým, alebo šaty. Stačí ak namiesto džínsov zvolí tmavé nohavice klasického strihu a namiesto trička a mikiny si oblečie blúzku (a vôbec nemusí byť saténová, alebo s volánmi). Stačí ak si namiesto tenisiek obuje nízke topánky. A možno sa bude dobre cítiť v pánskom štýle. Riešení je veľa.

Takže aby som to zhrnula: Ja nepovažujem džínsy až za také zlo, v akom sú predstavované na niektorých blogoch. Ideálne je, ak ich nosíme s mierou a citlivo zvážime, či sú na danú príležitosť hodia. Platí tu nepriama úmernosť: čím viac sú džínsy vyšúchané, vydreté, vypraté, vyblednuté či otrhané, tým nemej sú vhodné medzi ľudí. Hodia sa viac na potulky prírodou, do dielne a pod.

Mám vo svojom šatníku niekoľko džínsov tmavšej farby a klasického strihu a cítim sa v nich dobre. V niektoré dni mám chuť si ich obliecť, v iné dni mám náladu na niečo elegantnejšie.

Ak džínsy máte radi a dobre sa v nich cítite, kľudne ich noste, ale premýšľajte pri tom a zvážte kam idete a či sú vhodné. Nevhodnosť džínsov sa znásobuje ak máme na sebe také, ktoré majú nevhodný strih, ak nám z nich výtŕčajú „pneumatiky“ alebo tangá (!), ak majú nevhodnú dĺžku, alebo ak sú roztrhané… ale o tom by sa dal napísať ďalší článok :-).

Toľko moje zamyslenie na túto tému. Aký názor máte na džínsy vy? Nosíte ich? Máte radšej klasické strihy a farby, alebo ich módne variácie? Myslíte si že nosiť džínsy je spoločenské faux pas a že ten kto ich nosí je „out“? Alebo ich naopak milujete? Prispejte svojimi názormi do diskusie!